Máme doma kardiaka (1.časť)

Možno ste sa s tým už stretli - veterinár Vám povedal: „Má šelest na srdci, mali by ste ho začať šetriť, bude problém s anestéziou a pod.”.

Pre niekoho je to šokujúca správa, hlavne ak sa jedná o pomerne mladé zviera, bez klinických príznakov.

Začnime teda od začiatku, čo je to šelest a ako vzniká.

Obehovú sústavu môžeme prirovnať k systému rúr s jedným centrálnym čerpadlom. Prúdenie krvi je laminárne, čo znamená, že nevznikajú turbulencie, krv v celom priemere cievy tečie rovnakou rýchlosťou.

Dá sa to prirovnať k pokojnému toku rieky. Srdcové chlopne fungujú podobne ako ventily, púšťajú krv len jedným smerom, za normálnych okolností z pľúc do ľavej predsiene a odtiaľ do ľavej komory, na pravej strane priteká krv z celého tela do pravej predsiene, odtiaľ ďalej do pravej komory, ktorá ju vytláča ďalej smerom do pľúc. Pokiaľ sa chlopne poškodia, či už dôjde k degenerácii vekom alebo následkom ochorenia, prestanú tesniť, krv začne prúdiť oboma smermi a vzniká tzv. turbulentné prúdenie.

Podobný efekt vidíte pokiaľ pri polievaní hadicou zakryjete koniec hadice prstom, alebo pozeráte na horský potok s kameňmi. Pri počúvaní fonendoskopom to počujeme ako šelest rôznej intenzity.

Ako postupovať pokiaľ má vaše zvieratko šelest?

Do úvahy musíme vziať viac vecí – jedná sa o šteňa alebo staršieho psa?
Je to malé alebo veľké plemeno?
Je v čase diagnostikovania šelestu prítomné ešte iné ochorenie?

Ak okrem šelestu nie je prítomné ďalšie ochorenie môžeme predpokladať, že príčinou šelestu je priamo ochorenie srdca.

Začneme ochoreniami chlopní ako najčastejšou príčinou šelestov u zvierat.

V srdci sa nachádzajú 4 chlopne - mitrálna medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou, trikuspidálna medzi pravou predsieňou a pravou komorou, aortálna medzi ľavou komorou a aortou a pulmonálna medzi pravou komorou a pľúcnou tepnou.

Najčastejšie postihnutou chlopňou býva mitrálna a ochorenie vzniká degeneratívnymi zmenami vekom alebo následkom bakteriálneho ochorenia, napr. u psov s veľkým množstvom zubného kameňa dochádza k uvoľňovaniu baktérií do krvného obehu a najčastejším miestom ich uchytenia sú práve mitrálne chlopne. Degeneratívne zmeny sa najčastejšie vyskytujú u kavalierov, ale môžu sa objaviť aj u ostatných plemien (jazvečík, čivava, yorkshire terier,). Poškodenie po bakteriálnej infekcii sa môže vyskytnúť u každého plemena, aj keď najčastejšie sa v praxi stretávame s už vyššie spomenutými plemenami. Prevencia je v tomto prípade jednoduchá, pravidelná starostlivosť o chrup a veľa žutia.

Pokiaľ už bol šelest diagnostikovaný, neznamená to automaticky totálnu zmenu v živote. Záleží jednak na intenzite (stupnica 1 až 6 podľa intenzity) a klinickom stave. Dôležité je zistiť odkiaľ šelest pochádza, aký je rozsah poškodenia, aké sú zmeny na ostatných orgánoch a hlavne na srdci.

Ďalším krokom po klinickom vyšetrení je kompletné kardiologické vyšetrenie, rozsahom podobné tomu aké sa robí u človeka.

Pomocou EKG posúdime zmeny srdcového rytmu, srdcovú frekvenciu a nepriamo napovie, ktorá časť srdca je postihnutá. RTG hrudníka umožní posúdiť veľkosť srdca, zmeny v pľúcach a prieduškách, zmeny na cievach, prítomnosť tekutiny, nádorov a pod.

Posledným a často najdlhšie trvajúcim vyšetrením je echokardiografia (vyšetrenie srdca ultrazvukom), ktoré priamo umožní posúdiť veľkosť komôr a predsiení, ich vzájomné pomery, zmeny na chlopniach, zmerať rozsah poškodenia a množstvo krvi prúdiacej cez poškodené chlopne. Nemenej dôležité je vyšetrenie funkcie ostatných orgánov, najmä obličiek, pečene a elektrolytov- sodík, draslík a chlór. V odôvodnených prípadoch sa vyšetrujú aj špecifické enzýmy pre srdce.

Na základe týchto vyšetrení vieme pacienta zaradiť do jednej z kategórií, zjednodušene od mierneho stupňa až po závažné ochorenie, nereagujúca na konvenčnú terapiu a vyžadujúce si hospitalizáciu.

Podľa tohto zaradenia sa volí terapia, ktorá môže pozostávať napr. len z úpravy diety na dietu vhodnú pre kardiakov, prestať krmiť od stola (je tam veľa soli) plus doplnenie niektorých látok (L karnitín, Q 10, omega 3-6 mastné kyseliny) až po kombinácie viacerých liekov s výrazným obmedzením aktivity.

Dôležité sú pravidelné kontroly na zisťovanie postupu ochorenia. Časový interval závisí od závažnosti a môže kolísať medzi 3 až 12 mesiacmi, vo vážnych prípadoch 1 x mesačne, resp. pri každej zmene stavu.

Prognóza závisí od stavu, ale pri správne zvolenej terapii a včasnom diagnostikovaní môžu žiť naďalej plnohodnotný život bez výrazných obmedzení.

Pokračovanie nabudúce...